Karvonenov vzorec je výpočtová metóda, ktorú v roku 1957 vyvinul fínsky športový fyziológ Martti Karvonen. Používa sa na určovanie intenzity pohybovej aktivity a na plánovanie tréningu. Vzorec počíta tepovú rezervu, teda rozdiel medzi maximálnou a pokojovou tepovou frekvenciou, a cieľová tepová frekvencia sa udáva v percentách tepovej rezervy. Výpočet tak zohľadňuje vašu individuálnu úroveň kondície.
Na použitie kalkulačky potrebujete svoju maximálnu a pokojovú tepovú frekvenciu. Ak svoju maximálnu tepovú frekvenciu nepoznáte, zistíte ju pomocou kalkulačky maximálnej tepovej frekvencie.
Pokojovú tepovú frekvenciu môžete zmerať napríklad tak, že v pokoji počas 15 sekúnd počítate údery srdca a končekmi prstov pritom zľahka nahmatáte pulz na zápästí alebo na krku. Počet úderov vynásobte štyrmi a získate pokojovú tepovú frekvenciu v úderoch za minútu. U väčšiny dospelých sa pokojová tepová frekvencia pohybuje v rozmedzí 60–100 úderov za minútu, u trénovaných ľudí býva často nižšia.
Karvonenov vzorec:
Príklad: pri maximálnej tepovej frekvencii 190, pokojovej tepovej frekvencii 60 a intenzite záťaže 60 % je cieľová tepová frekvencia (190 − 60) × 0,6 + 60 = 138.
Karvonenov vzorec je vhodný najmä na odhad intenzity zdravotnej pohybovej aktivity. Tepové zóny pre vytrvalostný tréning a odhad aeróbneho a anaeróbneho prahu získate pomocou kalkulačky tepových zón.
|
Nízka intenzita
|
|
Stredná intenzita
|
|
Vysoká intenzita
|
|
Maximálna intenzita
|
Venujte sa pohybovej aktivite strednej intenzity aspoň 150 minút týždenne.
ALEBO
Venujte sa pohybovej aktivite vysokej intenzity aspoň 75 minút týždenne.
Aktivitu strednej a vysokej intenzity môžete aj kombinovať.
Uverejnený: 14.10.2026
Aktualizované: 14.10.2026
Text je preklad vytvorený s pomocou umelej inteligencie z pôvodného textu vo fínčine.
Lassi Honkanen
fyzioterapeut
Ignaszewski, M., Lau, B., Wong, S. & Isserow, S. 2017. The science of exercise prescription: Martti Karvonen and his contributions. British Columbia Medical Journal. https://bcmj.org/articles/science-exercise-prescription-martti-karvonen-and-his-contributions
Karvonen, M. J., Kentala, E. & Mustala, O. 1957. The effects of training on heart rate; a longitudinal study. Annales Medicinae Experimentalis et Biologiae Fenniae, 35(3), 307–315.
Garber, C. E., Blissmer, B., Deschenes, M. R., Franklin, B. A., Lamonte, M. J., Lee, I.-M., Nieman, D. C. & Swain, D. P. 2011. Quantity and quality of exercise for developing and maintaining cardiorespiratory, musculoskeletal, and neuromotor fitness in apparently healthy adults: guidance for prescribing exercise. Medicine and Science in Sports and Exercise, 43(7), 1334–1359. https://doi.org/10.1249/MSS.0b013e318213fefb
World Health Organization. 2020. WHO guidelines on physical activity and sedentary behaviour. Geneva: World Health Organization. https://www.who.int/publications/i/item/9789240015128